Fakty o umelých sladidlách. Alebo prečo v Mane používame sukralózu

Kryštálový cukor pod svetelným mikroskopom so 40-násobným zväčšením

Ak sa snažíš zhodiť nejaké kilo navyše alebo ťa – nedajbože – trápi diabetes, umelé sladidlá ako napríklad sukralózu asi poznáš. Veľa potravín, od pečiva cez jogurty až po rôzne nápoje a žuvačky, s označením „diétne“ alebo „bez cukru“ obsahuje umelé sladidlá. Nevyhneme sa im ani v niektorých doplnkoch športovej výživy. Niet divu, majú totiž skvelé vlastnosti – sú sladšie ako cukor a neobsahujú žiadne kalórie. Zároveň sú ale jednými z najkontroverznejších zložiek v potravinárstve. Koľko je napríklad pravdy na tom, že sú umelé sladidlá karcinogénne? Prečo používame v Mane práve sukralózu? A nemohli by sme ju úplne vynechať? Čítaj ďalej a dozvieš sa viac.

Umelé sladidlá sú syntetické náhrady klasického prírodného cukru, najmä z cukrovej repy a cukrovej trstiny. Ich výhodou číslo jedna je niekoľkonásobne vyššia sladivosť v porovnaní s bežným cukrom. V praxi to znamená, že v porovnaní s cukrom stačí použiť oveľa menšie množstvo pre rovnaký sladiaci efekt, a navyše bez ďalších kalórií. Náš tráviaci trakt obvykle umelé sladidlá nedokáže vstrebať, preto majú nulovú energetickú hodnotu. Umelé sladidlá navyše neprispievajú k vzniku zubného kazu.

V Európskej únii prechádzajú všetky umelé sladidlá pred použitím dôkladným posúdením ich zdravotnej bezpečnosti Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Ten zároveň stanovuje prijateľnú dennú dávku – ADI (Acceptable Daily Intake), ktorá udáva bezpečné množstvo daného sladidla na každodennú konzumáciu.

Všeobecný prehľad nejrozšířenejších umelých sladidiel

Sacharín: Umelé sladidlá boli objavené náhodne ako vedľajšie produkty a medziprodukty pri tvorbe iných látok. Ako úplne prvé umelé sladidlo bol v roku 1897 objavený sacharín. Používanie sacharínu sa masívne rozšírilo z dôvodu nedostatku cukru počas prvej svetovej vojny. Navyše neexistovala konkurencia a bol cenovo výhodný. Nepríjemná je ale jeho kovová, horkastá pachuť. U pokusných zvierat sa preukázala súvislosť užívania vyšších dávok sacharínu s nádormi močového mechúra. Sacharín je 200 – 700x sladší než bežný repný cukor.

Acesulfam draselný: Toto sladidlo chutí horko, preto sa najčastejšie – napríklad u nealkoholických nápojov – používa v kombinácii s inými sladidlami (napríklad aspartam). Jeho výhodou je odolnosť voči vysokým teplotám a kyslému prostrediu. Toto ho robí vhodným na pridanie do pečených jedál a potravín vyžadujúcich dlhú trvanlivosť. Acesulfam draselný je 200x sladší než bežný repný cukor.

Aspartam: Dipeptid zložený z aminokyselín, ktoré sa bežne vyskytujú v našej potrave a v bielkovinách nášho tela. Preto sa používa v sladených nápojoch, žuvačkách, ale aj v mrazených dezertoch. Chutí podobne ako cukor a nemá pachuť, ale je tepelne málo stabilný. Aspartam je z hľadiska zdravotnej nezávadnosti najviac sporné umelé sladidlo. Podľa niektorých výskumov spôsobuje rakovinu mozgu a odumieranie mozgových buniek. Aspartam je 200x sladší než bežný repný cukor.

Cyklamáty: Konečný produkt je vo forme sodnej alebo vápenatej soli. Je jedným z najstarších sladidiel. Vzhľadom na pomerne nízku sladivosť sa v poslednej dobe používa stále menej. Cyklamát je 30 – 50x sladší než bežný repný cukor.

NHDC: Neohesperidín dihydrochalkón je umelé sladidlo, ktoré sa používa nielen na zvýraznenie chuti a arómy, ale aj na maskovanie horkej chuti niektorých prísad. Na rozdiel od aspartamu je termostabilný a zároveň neboli preukázané žiadne negatívne zdravotné účinky. NHDC je asi 950 – 1 800x sladší než bežný repný cukor.

Sukralóza: Vyrába sa niekoľkostupňovou úpravou bežného repného cukru, ale na rozdiel od neho nemá takmer žiadnu energetickú hodnotu, neukladá sa v tukovom tkanive a z tela je úplne vylúčená bez štrukturálnych zmien. Navyše sa vyznačuje vysokou stabilitou. V EÚ je schváleným sladidlom od roku 2004. V roku 2016 navyše Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odsúhlasil použitie sukralózy aj v potravinách na špeciálne lekárske účely v prípade výživy malých detí do 3 rokov. Patrí k najpoužívanejším sladidlám na trhu. Sukralóza je 600x sladšia než bežný repný cukor.

Prečo používame v Mane práve sukralózu?

Najskôr je dôležité podotknúť, že je sukralóza oficiálnymi inštitúciami FDA (Úrad pre kontrolu potravín a liečiv), FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Spojených národov) aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) považovaná za jedno z najbezpečnejších umelých sladidiel. Ako jediné sladidlo je sukralóza vhodná aj pre deti, tehotné ženy a diabetikov.

Mana je z 99,5% zložená z prírodných rastlinných surovín. Je to nutrične vyvážené jedlo, ktoré obsahuje rekordných 42 esenciálnych živín, aby bolo zaručené, že telu dodá dostatok všetkých makroživín aj mikroživín – a v správnom pomere. Tieto zložky treba chuťovo zjednotiť, pretože niektoré zo surovín sa vyznačujú napríklad horkosťou – v Mane sú to predovšetkým zdroje bielkovín ako sójový, hrachový, ryžový či riasový proteín (preto obsahuje sukralózu aj drvivá väčšina proteínových doplnkov pre športovcov). Preto používame v Mane práve sukralózu, ktorá už v minimálnom množstve dokáže navodiť príjemnú, mierne sladkú chuť, ktorá v ústach nepretrvá dlho po konzumácii.

Vzhľadom na to, že sukralóza neobsahuje žiadne kalórie, nezvyšuje celkový glykemický index Many. Podľa našej vlastnej klinickej štúdie realizovanej v spolupráci s Univerzitou Karlovou a FN Kráľovské Vinohrady má Mana nízky glykemický index 29. Potraviny s nízkym glykemickým indexom pomáhajú regulovať nielen hladinu cukru v krvi, ale aj krvný cholesterol (vrátane tzv. zlého LDL cholesterolu), prípadne podporiť krátkodobé chudnutie.


Ale späť k sladidlám. Pri vývoji Many sme historicky vyskúšali celú plejádu sladidiel, vrátane tých prírodných ako xylitol alebo dobre známu stéviu, avšak žiadne z nich nás svojou chuťou a vlastnosťami nepresvedčilo. Xylitol má napríklad preháňavé účinky – v prípade dlhodobého užívania Many je teda táto možnosť nevhodná. Stévia má zase asi o polovicu nižšiu sladivosť ako sukralóza. Prírodné sladidlá navyše do chuti často vnášajú neobvyklý a dlhotrvajúci vnem sladkosti, ktorý je pri dlhodobom užívaní nežiaduci. Aj preto je sukralóza najschodnejším riešením. 

Obsah sukralózy v Mane je pritom úplne zanedbateľný. Podľa FDA je denná bezpečná dávka sukralózy 5 mg na kg živej hmoty, podľa EFSA je to dokonca 15 mg na kg živej hmoty.

Modelová situácia: V prípade 60-kilového jedinca je podľa európskeho úradu EFSA bezpečná dávka do 900 mg sukralózy za deň. Na porovnanie, denná dávka ManaPowderu – teda 5 štandardných porcií – obsahuje až 30-krát nižšie množstvo sukralózy a denná dávka ManaDrinkov – teda 6 drinkov – dokonca až 50-krát nižšie množstvo, ako je bezpečná hranica. Hlavným dôvodom zaradenia sukralózy do zloženia Many je totiž spomínané vyrovnanie chutí surovín, nie nutne osladenie Many.
Kritika – a obhajoba – sukralózy. Všetky fakty

V roku 2019 vydal BfR (Nemecký federálny inštitút pre hodnotenie rizík) štúdiu, podľa ktorej môže sukralóza pri zahriatí nad 100 °C produkovať už po 1 hodine potenciálne škodlivé – dokonca karcinogénne – zlúčeniny. Táto štúdia vyvolala veľký rozruch, pretože vedci na základe tejto štúdie odporučili sukralózu používanú v potravinárstve ideálne vôbec nezahrievať.

To sa však našich produktov vôbec netýka. U ManaPowderu vo forme prášku môžeme riziko tepelného rozkladu sukralózy vylúčiť, pretože sa počas výroby vôbec nezahrieva. Aj samotná príprava je bez rizika, pretože sa prášok pripravuje zmiešaním so studenou vodou, prípadne s vodou izbovej teploty.

ManaDrink je zložením veľmi podobný ManaPowderu. Ide v podstate o prášok, ktorý sa homogenizuje s vodou a pomocou technológie UHT (ultra-high temperature = vysokoteplotná úprava) je antimikrobiálne ošetrený, aby jedlo vydržalo minimálne 12 mesiacov od výroby. Technológia UHT však tiež nepredstavuje riziko. ManaDrink sa síce zahrieva na asi 135 °C, avšak len na dobu 1-2 sekúnd a vo vodnom prostredí. Ide o tzv. šokové zahriatie po veľmi krátku dobu, ktoré tak ani zďaleka nedosahuje účinky popísané v štúdii BfR (zahriatie nad 100 °C aspoň 1 hodinu).

Ďalšie fakty a dôležité súvislosti

Sukralózou a jej dopadom na ľudské telo sa zaoberal už rad klinických štúdií. Problém je, že väčšina štúdií posudzuje samotnú sukralózu ako izolovanú zložku a nie v kombinácii s inými živinami. V štúdiách týkajúcich sa napríklad negatívneho vplyvu sukralózy na črevný mikrobiom teda nevieme, aký by bol efekt pri dlhodobom podaní sukralózy spoločne s celým spektrom živín (práve ako je v Mane), napríklad v kombinácii s vlákninou.

Práve pri vláknine bolo preukázané (okrem iných účinkov, o ktorých sa môžeš dočítať tu), že zásadne podporuje rast zdravého črevného mikrobiomu. Najnovšia receptúra ​​Mark 7 obsahuje 8 zdrojov vlákniny a 1 porcia ManaPowderu tvojmu telu dodá 4 g rozpustnej a 3 g nerozpustnej vlákniny. V prípade jedného ManaDrinku je to 3,3 g rozpustnej a 1,1 g nerozpustnej vlákniny. Je preto dôležité na Manu pozerať ako na celok, uvažovať nad jednotlivými ingredienciami, ale tiež posúdiť ako samotné zložky fungujú v celku, v kombinácii s inými surovinami.

Čo sa týka ešte údajnej rakovinotvornosti sukralózy, štúdie o karcinogenite boli niekoľkokrát vyvrátené. FDA pri schvaľovaní sukralózy v roku 2016 vyhodnotila vyše 110 ľudských i zvieracích štúdií a nenašla žiadne toxické, karcinogénne alebo neurologické pôsobenie.

Výhľad do budúcna

Áno, počujeme vás! Vieme, že si niektorí z vás želajú Manu bez akýchkoľvek sladidiel. Pravda je ale taká, že Mana bez sladidla nie je chuťovo príjemná. Hľadáme však nové cesty. Veľmi sľubne nám skóruje celý rad niektorých nových prírodných sladidiel, extraktov tropických bylín, ktoré nám v testoch vychádzajú pozitívne. Tieto suroviny však nemôžeme použiť, pretože zatiaľ nie sú povolené európskou legislatívou. V súčasnosti však na úrovni EÚ prebiehajú schvaľovacie procesy a pevne veríme, že ich zakrátko – a medzi prvými na trhu – predstavíme ako prelomovú novinku.

Mana bez sladidiel je naším dlhodobým cieľom. Zároveň je však naším cieľom poskytnúť maximálne kompletný produkt – ako nutrične, tak chuťovo. So súčasne dostupnými alternatívami sme vždy skončili pri znížení kvality konečného produktu, a to nielen čo sa týka chuti, ale aj nutričného profilu. V tejto chvíli je tak najvhodnejším riešením pre Manu práve sukralóza.

Sukralóza je považovaná za jedno z najbezpečnejších umelých sladidiel na trhu, nemá vplyv na metabolizmus glukózy ani na hladinu inzulínu a má najlepšie chuťové vlastnosti. Ako sme už spomenuli, to nemení nič na tom, že naďalej hľadáme alternatívy, aby sme Manu posunuli z 99,5% prírodného produktu na 100% prírodný produkt.

Zdroje:

[1] Susan Carlson, PhD (2019) Notice to US Food and Drug Administration of the Conclusion that the Intended Use of Neohesperidin dihydrochalcone is Generally Recognized as Safe.
https://www.fda.gov/media/137761/download 

[2] FDA (2018) Additional Information about High-Intensity Sweeteners Permitted for Use in Food in the United States.
https://www.fda.gov/food/food-additives-petitions/additional-information-about-high-intensity-sweeteners-permitted-use-food-united-states 

[3] EFSA Journal (2017) Statement on the validity of the conclusions of a mouse carcinogenicity study on sucralose (E 955) performed by the Ramazzini Institute.
https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2017.4784 

 [4] Andreas Eisenreich, Rainer Gürtler (2020) Heating of food containing sucralose might result in the generation of potentially toxic chlorinated compounds.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32278984/ 

[5] Samar Y Ahmad. (2019) The effect of the artificial sweeteners on glucose metabolism in healthy adults: a randomized, double-blinded, crossover clinical trial.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31697573/

[6] Colin Berry, David Brusick (2016) Sucralose Non-Carcinogenicity: A Review of the Scientific and Regulatory Rationale
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/01635581.2016.1224366 

[7] BfR (2019) Harmful compounds might be formed when foods containing the sweetener Sucralose are heated.
https://www.bfr.bund.de/cm/349/harmful-compounds-might-be-formed-when-foods-containing-the-sweetener-sucralose-are-heated.pdf

[8] Food Science And Technology (1993) Introduction to Food Toxicologyhttps://www.sciencedirect.com/topics/agricultural-and-biological-sciences/sodium-cyclamate 

[9] Bezpečnost Potravin, Ministerstvo zemědělství
https://www.bezpecnostpotravin.cz/az/termin/92137.aspx 

Zdieľať článok

Najnovšie príspevky