Udržateľnosť: 5 tipov, ako žiť zodpovednejšie

Za život urobíme stovky tisíc rozhodnutí. Od maličkostí, ako je napríklad výber raňajok či oblečenia, až po tie, ktoré môžu ovplyvniť našu budúcnosť na niekoľko desaťročí dopredu. A niektoré naše rozhodnutia môžu dokonca predurčiť osudy celých generácií i planéty ako takej. Áno, hovoríme o onej udržateľnosti, o ktorej počúvame stále častejšie. Trvalo udržateľný rozvoj, udržateľný potravinový systém, udržateľný životný štýl... Čo presne to však znamená, prečo je to naliehavá téma a hlavne – ako môžeš svojimi vlastnými rozhodnutiami prispieť k lepšej budúcnosti? Máme pre teba niekoľko jednoduchých, ale zato efektívnych tipov.

Udržateľný životný štýl znamená rozumieť tomu, akým spôsobom naše rozhodnutia ovplyvňujú svet okolo nás a zároveň nachádzať spôsoby, ako žiť plnohodnotnejší, ohľaduplnejší a zároveň efektívnejší život. Dnes je jasné, že pre udržanie života na našej planéte musí prísť aspoň malá zmena od každého z nás. Ideš do toho s nami? Toto všetko môžeš urobiť pre udržateľnejší, a teda zodpovednejší spôsob života.

1. Zaraď do jedálnička čo najviac rastlinných potravín

Keby ťa mal inšpirovať iba jeden z nasledujúcich tipov, nech je to práve tento. Aktuálne sa tri štvrtiny poľnohospodárskej plochy využívajú na chov hospodárskych zvierat (za posledných 50 rokov vzrástla produkcia mäsa viac ako trojnásobne). Aj napriek vyspelosti našej doby však podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpia najmenej 3 miliardy ľudí podvýživou. Problém s nedostatkom potravín súvisí predovšetkým s rýchlym populačným rastom a so znižujúcou sa dostupnosťou pôdy, pitnej vody a energetických zdrojov.

Výroba rastlinných potravín je nielen oveľa menej náročná na prostriedky, ako je práve poľnohospodárska plocha či voda, ale je tiež omnoho šetrnejšia voči životnému prostrediu. Rešpektovaný portál Our World in Data vydal v marci 2020 komplexnú štúdiu o uhlíkovej stope potravín, z ktorej vyplýva, že produkcia kilogramu hovädzieho znamená pre planétu až o 127,5-krát viac emisií skleníkových plynov než produkcia kilogramu koreňovej zeleniny. Aj preto je dôležité čo najviac sa zamerať na rastlinné potraviny, ktoré sú na rozdiel od živočíšnej výroby dlhodobo udržateľnou formou výživy. Riešenie je tiež – samozrejme – Mana, ktorá je na 100 % z rastlinných zdrojov a pritom obsahuje úplne všetko, čo ľudské telo potrebuje.

2. Obmedz používanie jednorazových fliaš, nádob a tašiek

Nakúpiš-použiješ-vyhodíš. Pohodlné riešenie, ktoré nás však stojí oveľa viac než len peniaze. Neveríš? Tu je zopár faktov:

  • Na výrobu ročnej zásoby PET fliaš sa spotrebuje približne 17 miliónov barelov oleja – podobné množstvo by dokázalo poháňať 1,3 milióna áut počas celého roka alebo zásobiť energiou 190 000 domácností!
  • V oceánoch sú bilióny ton plastového odpadu, ktorý môže hĺbkou dosahovať až jeden kilometer – z toho sa skoro 70 % nahromadilo za posledných 40 rokov.
  • Plasty často obsahujú aj chemikálie, ako je napríklad BPA, ktoré narušuje hormonálnu rovnováhu tela a môže prispieť k neplodnosti, k rozvoju rakoviny prsníka či k astme.

Ako z toho von? Kúp si látkové nákupné tašky a vrecká na ovocie a zeleninu alebo zainvestuj do kvalitných nádob na vodu a potraviny. Pri kúpe sa pozeraj predovšetkým na materiál a vyberaj také, ktoré sú vyrobené zo skla (napr. borosilikátové sklo, ktoré je tepelne i chemicky odolnejšie), z nerezovej ocele alebo aspoň z materiálov označených BPA free. Sú to drobné zmeny, ktoré však v celkovom meradle znamenajú obrovský posun vpred. Ak ťa zaujíma, akým spôsobom sme udržateľnosť poňali u nás v Mane, mrkni na náš článok na blogu.


3. Založ si doma kompost – ide to aj v byte!

Organické materiály (škrupiny od vajec, listy, ovocné a zeleninové šupky atď...) tvoria až 28 % z celkového množstva odpadu v domácnosti. Vďaka kompostovaniu ho pritom môžeme jednoducho pretvoriť na kvalitné hnojivo a prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a tým aj k spomaleniu globálneho otepľovania. Ak sa totiž bioodpad kompostuje a ukladá do pôdy, veľká časť uhlíka zostáva vo výslednom komposte (a nie v atmosfére, ako je to napríklad pri spaľovaní) vo forme humusových látok a organominerálnych komplexov. Jedna tona zkompostovaného odpadu môže ušetriť asi 0,352 ton emisií CO2.

Kompostovanie je teda skvelý spôsob ako chrániť naše životné prostredie o niečo lepšie – a ide to aj v byte! Stačí si zaobstarať menší kompostér, dať na dno nejaký hrubší materiál (drevná štiepka alebo hobliny), ktorý umožní prevzdušnenie a odtok prebytočnej vody a potom už len postupne pridávať bioodpad (nezabudni všetko pravidelne premiešavať). Ďalším variantom sú potom vermikompostéry, ktoré sú založené na princípe spracovania organického odpadu za pomoci dážďoviek – bez plesní či zápachu a väčšinou aj v peknom dizajne, takže sú ideálne do bytu.

4. Využívaj alternatívne spôsoby dopravy

Jedným z najrozšírenejších spôsobov, ako sa dostať z bodu A do bodu B, je jazda autom. Bežné osobné auto pritom ročne vyprodukuje asi 4,6 ton CO2. Prečo to teda neskúsiť ohľaduplnejšie? Za zváženie stojí napríklad využívanie biopalív – väčšina má totiž nižšie emisie CO2 a ďalších znečisťujúcich látok než fosílne palivá *. Biopalivá sa dajú buď spaľovať priamo (na tomu však musí byť auto patrične upravené), alebo natankovať špeciálnu zmes s prímesou biopalív. Ďalšou – hoci finančne náročnejšou – možnosťou je prechod na autá s elektrickým alebo hybridným pohonom. Podľa European Energy Agency je uhlíková stopa u elektroáut o 17 – 30 % nižšia než u áut s benzínovým alebo naftovým pohonom. Jeden elektromobil tak môže za rok ušetriť približne 1,5 milióna gramov CO2. Ak nemôžeš využiť vyššie spomínané varianty a pešo alebo na bicykli to práve takisto nejde, je tu stále verejná doprava a neraz aj možnosť spolujazdy.

* Zďaleka nie všetky biopalivá však v porovnaní s fosílnymi palivami prinášajú nižšiu ekologickú záťaž. V súčasnej dobe prinášajú zníženie vplyvu na životné prostredie v porovnaní so spaľovaním benzínu hlavne biologické odpady, od biomasy tráv až po drevo. Pozornosť treba venovať aj tomu, kde a v akom množstve sa plodiny pre biopalivá pestujú, aby nedochádzalo k ohrozovaniu biorovnováhy. Na našich cestách dáva zmysel používať biopalivá zo slovenskej poľnohospodárskej výroby – a nie dovážať ich cez pol sveta.

5. Šetri vodou – skráť sprchovanie a zbieraj dažďovú vodu

Priemerný človek spotrebuje každý deň približne 100 litrov vody (sprcha, umývanie rúk, pitie, zalievanie, pranie...). Jednou z možností, ako túto situáciu zlepšiť, je zmeniť svoju každodennú rutinu. Napríklad na sprchovanie spotrebuje človek v priemere 19 litrov vody za minútu. Ak by sme teda skrátili dobu sprchovania napríklad len o dve minúty, ušetríme tým skoro 40 litrov! Ďalším zmysluplným spôsobom je zber dažďovej vody. Stačí si zaobstarať barel alebo kontajner na vodu, ktorý sa umiestni pod vývod odkvapu (zvyšok nádoby zakry vekom), prípadne zakúpiť špeciálnu nádrž na vodu, ktorá má často zabudované aj čerpadlá a filtračné mechanizmy. So správnou filtráciou možno dažďovú vodu použiť na zásobovanie celej domácnosti.


Zdroje:

[1] Kris Green. (2018) The Environmental Advantages of Reusable Water Bottles. https://biofriendlyplanet.com/green-alternatives/reusables/the-environmental-advantages-of-reusable-water-bottles/

[2] Hannah Ritchie, Max Roser. (2017) Meat and Dairy Production. https://ourworldindata.org/meat-production

[3] David Pimentel, Marcia Pimentel. (2003) Sustainability of meat-based and plant-based diets and the environment. https://academic.oup.com/ajcn/article-pdf/78/3/660S/23712272/660.pdf

[4] EPA, United States Environmental Protection Agency. (2018) Overview of Greenhouse Gases. https://www.epa.gov/ghgemissions/overview-greenhouse-gases

[5] Our World in Data. (2020) The carbon footprint of foods: are differences explained by the impacts of methane? https://ourworldindata.org/carbon-footprint-food-methane 

[6] EPA, United States Environmental Protection Agency. (2018) Greenhouse Gas Emissions from a Typical Passenger Vehicle. https://nepis.epa.gov/Exe/ZyPDF.cgi?Dockey=P100U8YT.pdf

[7] Boston University. Ten Sustainable Actions. https://www.bu.edu/sustainability/what-you-can-do/ten-sustainable-actions/take-shorter-showers/

[8] Centers for Disease Control and Prevention. (2013) Rainwater Collection.
https://www.cdc.gov/healthywater/drinking/private/rainwater-collection.html

[9] Jan Habart. (2003) Kompostováním proti klimatickým změnám, aneb sequestrace a obchod s emisemi skleníkových plynů. https://biom.cz/cz/odborne-clanky/kompostovanim-proti-klimatickym-zmenam-aneb-sequestrace-a-obchod-s-emisemi-sklenikovych-plynu

[10] European Environment Agency. (2018) Electric vehicles from life cycle and circular economy perspectives. https://www.eea.europa.eu/publications/electric-vehicles-from-life-cycle
[11] Jaroslav Petr. (2008) Jak ekologická jsou biopaliva?
https://biom.cz/cz/odborne-clanky/jak-ekologicka-jsou-biopaliva

Najnovšie blogy