Izolovaný sójový proteín, maltodextrín a sukralóza. Prečo a ako ich používame?

Odkedy sme v roku 2014 predstavili prvú oficiálnu receptúru nášho prášku Mana, vyskúšali sme snáď stovky nových prísad v nekonečnom množstve pomerov. Nikdy sme totiž nechceli robiť kompromisy – ani v chuti, ani v nutričnej komplexnosti Many. Ide o to, že niektoré formy výživných látok sa síce ukázali ako chutné, avšak málo vstrebateľné, a tak výsledný produkt nebol dostatočne výživovo kompletný. A naopak, niektoré z prísad boli síce vysoko výživné i dobre vstrebateľné, vo výsledku však dohromady nechutili dobre...

Myslíme si, že dnes je Mana chutnejšia a výživnejsia než kedykoľvek predtým, a to práve vďaka 6 rokom zlepšovania, neustáleho testovania a overovania. Napriek tomu sa 3 z našich prísad dostávajú pod pravidelnú paľbu kritiky – ide o izolovaný sójový proteín, maltodextrín a sukralózu. Preto sme sa rozhodli venovať týmto ingredienciám samostatný blog a vysvetliť, prečo ich používame a ako interagujú s ľudským organizmom.

IZOLOVANÝ SÓJOVÝ PROTEÍN

ManaPowder aj ManaDrink obsahujú izolovaný sójový proteín z mnohých dôvodov. Po prvé, chuťový profil je veľmi neutrálny a vhodný na miešanie s ostatnými zložkami Many. Po druhé, medzi rastlinnými bielkovinami (ryža, hrach, konope atď.) je sójový proteín z hľadiska stráviteľnosti najlepší. (Najnovšie klinické štúdie však naznačujú, že rastlinné bielkoviny sú v tomto ohľade na druhom mieste za živočíšnymi, a preto sme zvýšili obsah bielkovín v Mane nad úroveň odporúčanú EFSA.) Po tretie, má dobrý profil základných aminokyselín. A nakoniec, je to dobrý zdroj minerálov a fytonutrientov, najmä izoflavonoidov.
Prečo teda sója nemá najlepšiu povesť? Niekedy je obviňovaná z rozvracania prirodzenej hormonálnej rovnováhy poskytovaním prebytku fytoestrogénov, t. j. nesteroidných derivátov izoflavonoidov, ktoré sú štrukturálne podobné estrogénu. V dôsledku tejto štrukturálnej podobnosti majú fytoestrogény afinitu k estrogénovým receptorom a iným enzýmom zapojeným do metabolizmu estrogénov, a teda modulujú funkciu estrogénov [1]. Ich účinok na tieto receptory je však slabší ako účinok spôsobený vlastnými hormónmi organizmu [2].
Hlavnými izoflavonoidmi/fytoestrogénmi v Mane sú genisteín, daidzeín a glyciteín. Vedecká literatúra pripisuje určité pozitívne účinky daidzeínu, ktorý je antioxidantom [3] a pôsobí protizápalovo [4], čo môže pomôcť predchádzať chronickým ochoreniam spojeným so životným štýlom [5]. Genisteín je bežný v orientálnej strave, ktorá obsahuje sóju, s priemerným denným príjmom v rozmedzí 20 – 80 mg [6]. Glyciteín predstavuje iba 5 až 10 % z celkových izoflavonoidov v sójových potravinách a má slabú estrogénovú aktivitu v porovnaní s inými sójovými izoflavonoidmi [7]. Štúdia o populácii Japonska z roku 1997, ktorú realizovali Nagata a kol. [8], odhalila, že sa celkový denný príjem izoflavonoidov pohyboval v rozmedzí 20 – 50 mg. Druhá štúdia [9] realizovaná v Číne namerala 39,26 mg a iná štúdia [10] vykonaná v západnej Ázii dokonca približne 100 mg. Žiadna z týchto štúdií neodhalila negatívne účinky na zdravie.

Napriek tomu používame sójový proteín izolovaný pomocou najmodernejšej technológie, ktorá minimalizuje koncentráciu fytoestrogénov v konečnom produkte. Podľa oficiálnych laboratórnych analýz obsahuje ManaPowder aj ManaDrink 4,7 mg genisteínu, daidzeínu a glyciteínu na jednu porciu. 5 dávok, teda denná dávka dodáva 23,5 mg. Je to v súlade s priemernou dennou spotrebou fytoestrogénov v Európe. Pre porovnanie, v štúdii z roku 2003, ktorú realizoval Francesco Branca [11], sa zistilo, že v Holandsku sa denne spotrebuje priemerne 23 mg a zo štúdie z roku 2012, ktorú vykonal Raúl Zamora Ros [12], vyplynulo, že v Spojenom kráľovstve je denná spotreba ešte vyššia – 24,9 mg fytoestrogénov.
Čo sa týka mužov, klinické štúdie, ktoré v roku 2010 realizovali Hamilton-Reeves a kol. [13], ako aj v roku 2001 Mitchell a kol. [14] dokázali, že konzumácia sóje alebo izolovaného sójového proteínu neovplyvnila hladinu ani množstvo pohlavných hormónov či kvalitu spermií. Celkovo tak možno povedať, že výhody používania sóje v Mane ďaleko prevyšujú akýkoľvek vedecký dôkaz (ak taký vôbec existuje), že je zdraviu škodlivá. 

MALTODEXTRÍN

Maltodextrín je polysacharid na báze škrobu modifikovaný z kukurice, ryže, pšenice alebo zo zemiakov. Často sa používa na zahusťovanie detskej výživy, výrobkov klinickej výživy a pečiva. V Mane slúži aj ako dôležitý zdroj uhľohydrátov a zároveň podporuje trávenie [15].
Maltodextrín má sám o sebe pomerne vysoký glykemický index (GI), a to 86 alebo ešte vyšší. GI vyjadruje mieru (na stupnici 0 – 100), ako rýchlo zvyšuje jedlo hladinu glukózy v krvi. Sladké a škrobové potraviny bohaté na jednoduché sacharidy majú zvyčajne vysoký GI. Maltodextrín je s nimi spájaný, a preto je často kritizovaný. Avšak v komplexných potravinách, akou je napríklad aj Mana, GI jednotlivých zložiek nie je významný. Dôležitý je celkový, respektíve výsledný GI potraviny.
Štúdia o glykemickom a inzulínovom indexe ManaDrinku, ktorú sme realizovali v spolupráci s Karlovou univerzitou a s FN Královské Vinohrady v Prahe, zistila, že Mana má relatívne nízky glykemický (29) a inzulínový index (41), rovnako ako relatívne nízky obsah uhľohydrátov, čo robí Manu vhodnou aj pre diabetikov v rámci komplexnej liečby. Domnievame sa, že to isté platí pre náš prášok, keďže jeho nutričné zloženie je takmer rovnaké ako zloženie ManaDrinku. Výsledky štúdie sú dostupné tu.


Mana má nízky glykemický index, čo znamená, že spôsobuje stabilný nárast a pokles hladiny glukózy v krvi, a tak nedochádza k nárazovému, ale k postupnému uvoľňovaniu energie.

Maltodextrín, ktorý používame v Mane, navyše pochádza od európskych výrobcov, je vysokokvalitný a na rozdiel od ostatných foriem maltodextrínu používaných v mnohých iných výrobkoch má nižší obsah jednoduchých uhľohydrátov. To môže byť ďalším dôvodom nízkeho GI Many. 

Mana ako celok poskytuje jednoduché aj komplexné uhľohydráty pre krátkodobú i dlhodobú energiu. Hlavnými zdrojmi sacharidov sú maltodextrín, izomaltulóza, ovsená vláknina s betaglukánmi, inulín z čakanky, mrkvy a arabská a xantánová guma.

SUKRALÓZA

Keďže je v Mane množstvo ingrediencií a niektoré z nich sú dosť horké, musí niečo „zjednotiť“ celkovú chuť. Zo všetkých sladidiel, ktoré sme vyskúšali, je sukralóza tým najlepším.

Mana je z 99,5 % tvorená prírodnými zložkami. Sukralóza je však umelé sladidlo vyrobené z modifikovanej sacharózy. Napriek tomu je to jedno z najbezpečnejších známych sladidiel používaných v potravinárstve. Podľa klinických štúdií je absolútne bezpečná denná dávka sukralózy do 15 mg (0,015 g) na kg telesnej hmotnosti [16]. Napríklad pre 60-kilového človeka je tak bezpečná dávka sukralózy do 900 mg (0,9 g) denne. Denná dávka Many (5 dávok) obsahuje približne 60-krát menej sukralózy ako odporúčané maximum.

Ukázalo sa, že sukralóza nemá karcinogénne, reprodukčné ani neurologické účinky [17]. Vo vyššie citovanej klinickej štúdii nemala opakovaná konzumácia 0,136 g sukralózy u zdravých jedincov počas dvoch týždňov žiadny vplyv na metabolizmus glukózy ani na hladinu inzulínu. Vďaka svojej vysokej stabilite sa sukralóza v tele nemetabolizuje, nehromadí sa v tukoch a ľahko sa vylučuje bez toho, aby spôsobila akékoľvek štrukturálne zmeny.

Sukralóza s ostatnými zložkami Many teda nielen skvelo chutí, ale je aj veľmi praktická s ohľadom na bezpečnosť a stabilitu.

ČO Z TOHO VYPLÝVA

Niet pochýb o tom, že by bol nadmerný príjem ktorejkoľvek z vyššie uvedených zložiek nezdravý. To isté však platí takmer pre každú potravinu. Mana však bola navrhnutá mimoriadne starostlivo a s ohľadom na vyvážené a harmonické nutričné zloženie. Takže aj keby sme nejedli nič iné ako Manu, stále by sme neskonzumovali viac sóje než priemerný Európan, mali by sme diétu s pomerne nízkym obsahom sacharidov, naša spotreba maltodextrínu by rozhodne nespôsobila nezdravé výkyvy v hladine glukózy v krvi a denná spotreba sukralózy by bola výrazne pod odporúčaným denným maximom. 
Radi by sme však zdôraznili, že Mana je určená zdravým dospelým a deťom nad 3 roky a nie je určená na diagnostické či liečebné účely. V prípade akýchkoľvek zdravotných obmedzení preto odporúčame konzultovať konzumáciu Many s lekárom. 

ManaPowder™ | Origin | Mark 6

55,00 eur  

____________

Zdroje:

[1] Messina MJ, Loprinzi CL. (2001) Soy for Breast Cancer Survivors: A Critical Review of the Literature, J Nutr. Nov;131(11 Suppl):3095S-108S. Review. https://doi.org/10.1093/jn/131.11.3095S

[2] Mitchell JH. et al. (2001). Effect of a phytoestrogen food supplement on reproductive health in normal males. Clin Sci (Lond). Jun;100(6):613-8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11352776

[3] Medeiros, PS. et al. (2016). Raman microspectroscopy for probing the impact of a dietary antioxidant on human breast cancer cells. Food Funct. Jun 15;7(6):2800-10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27227510

[4] Ahmad S. et al. (2016). Anti-arthritogenic and cardioprotective action of hesperidin and daidzein in collagen-induced rheumatoid arthritis. Mol Cell Biochem. Dec;423(1-2):115-127. Epub 2016 Oct 4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27704466

[5] Zaheer K, Humayoun Akhtar M. (2017) An updated review of dietary isoflavones: Nutrition, processing, bioavailability and impacts on human health, Crit Rev Food Sci Nutr. Apr 13;57(6):1280-1293. doi: 10.1080/10408398.2014.989958. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26565435

[6] Barnes S. et al. (1995). Rationale for the use of genistein-containing soy matrices in chemoprevention trials for breast and prostate cancer. JJ Cell Biochem Suppl. 22:181-7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8538197

[7] Song TT, et al. (1999) Estrogenic Activity of Glycitein, a Soy Isoflavone, J Agric Food Chem. 1999 Apr;47(4):1607-10. Erratum in: J Agric Food Chem  Apr 10;50(8):2470.

[8] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9457744 (Accessed 23 April 2020).

[9] Chen Z. et al. (1999) Usual dietary consumption of soy foods and its correlations with the excretion rate of isoflavonoid in overnight urine samples. Nutr Cancer. 33(1):82-7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10227048

[10] Bakker M.I. (2004) Dietary intake of phytoestrogens. RIVM report 320103002/2004. Online: http://rivm.openrepository.com/rivm/bitstream/10029/8888/1/320103002.pdf

[11] Branca F. (2003) Dietary phyto-oestrogens and bone health. Proc Nutr Soc. Nov;62(4):877-87. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15018488

[12] Zamora-Ros R. et al. (2012) Dietary intakes and food sources of phytoestrogens in the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) 24-hour dietary recall cohort. Eur J Clin Nutr. Aug;66(8):932-41. doi: 10.1038/ejcn.2012.36. Epub 2012 Apr 18. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22510793

[13] Hamilton-Reeves JM. et al. (2009)Clinical studies show no effects of soy protein or isoflavones on reproductive hormones in men: results of a meta-analysis. Fertil Steril. Aug;94(3):997-1007. doi: 10.1016/j.fertnstert.2009.04.038. Epub 2009 Jun 12. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19524224

[14] Mitchell JH. et al. (2001) Effect of a phytoestrogen food supplement on reproductive health in normal males. Clin Sci (Lond). Jun;100(6):613-8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11352776

[15] Abellán Ruiz MS. et al. (2016) Digestion-resistant maltodextrin effects on colonic transit time and stool weight: a randomized controlled clinical study. Eur J Nutr. Dec;55(8):2389-2397. Epub 2015 Oct 6. https://link.springer.com/article/10.1007/s00394-015-1045-4

[16] Ahmad SY. et al. (2019) The effect of the artificial sweeteners on glucose metabolism in healthy adults: a randomized double-blinded crossover clinical trial. Appl Physiol Nutr Metab. Nov 7. doi: 10.1139/apnm-2019-0359. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31697573

[17] Magnuson BA, Roberts A, Nestmann ER. (2017) Critical review of the current literature on the safety of sucralose. Food Chem Toxicol. Aug;106(Pt A):324-355. doi: 10.1016/j.fct.2017.05.047. Epub 2017 May 27. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28558975