Odkedy sme v roku 2014 predstavili prvú oficiálnu receptúru nášho prášku Mana, vyskúšali sme snáď stovky nových prísad v nekonečnom množstve pomerov. Nikdy sme totiž nechceli robiť kompromisy – ani v chuti, ani v nutričnej komplexnosti Many. Ide o to, že niektoré formy výživných látok sa síce ukázali ako chutné, avšak málo vstrebateľné, a tak výsledný produkt nebol dostatočne výživovo kompletný. A naopak, niektoré z prísad boli síce vysoko výživné i dobre vstrebateľné, vo výsledku však dohromady nechutili dobre...
Myslíme si, že dnes je Mana chutnejšia a výživnejsia než kedykoľvek predtým, a to práve vďaka 6 rokom zlepšovania, neustáleho testovania a overovania. Napriek tomu sa 3 z našich prísad dostávajú pod pravidelnú paľbu kritiky – ide o izolovaný sójový proteín, maltodextrín a sukralózu. Preto sme sa rozhodli venovať týmto ingredienciám samostatný blog a vysvetliť, prečo ich používame a ako interagujú s ľudským organizmom.
IZOLOVANÝ SÓJOVÝ PROTEÍN
MALTODEXTRÍN
Mana má nízky glykemický index, čo znamená, že spôsobuje stabilný nárast a pokles hladiny glukózy v krvi, a tak nedochádza k nárazovému, ale k postupnému uvoľňovaniu energie.
Maltodextrín, ktorý používame v Mane, navyše pochádza od európskych výrobcov, je vysokokvalitný a na rozdiel od ostatných foriem maltodextrínu používaných v mnohých iných výrobkoch má nižší obsah jednoduchých uhľohydrátov. To môže byť ďalším dôvodom nízkeho GI Many.
Mana ako celok poskytuje jednoduché aj komplexné uhľohydráty pre krátkodobú i dlhodobú energiu. Hlavnými zdrojmi sacharidov sú maltodextrín, izomaltulóza, ovsená vláknina s betaglukánmi, inulín z čakanky, mrkvy a arabská a xantánová guma.
SUKRALÓZA
Mana je z 99,5 % tvorená prírodnými zložkami. Sukralóza je však umelé sladidlo vyrobené z modifikovanej sacharózy. Napriek tomu je to jedno z najbezpečnejších známych sladidiel používaných v potravinárstve. Podľa klinických štúdií je absolútne bezpečná denná dávka sukralózy do 15 mg (0,015 g) na kg telesnej hmotnosti [16]. Napríklad pre 60-kilového človeka je tak bezpečná dávka sukralózy do 900 mg (0,9 g) denne. Denná dávka Many (5 dávok) obsahuje približne 60-krát menej sukralózy ako odporúčané maximum.
Ukázalo sa, že sukralóza nemá karcinogénne, reprodukčné ani neurologické účinky [17]. Vo vyššie citovanej klinickej štúdii nemala opakovaná konzumácia 0,136 g sukralózy u zdravých jedincov počas dvoch týždňov žiadny vplyv na metabolizmus glukózy ani na hladinu inzulínu. Vďaka svojej vysokej stabilite sa sukralóza v tele nemetabolizuje, nehromadí sa v tukoch a ľahko sa vylučuje bez toho, aby spôsobila akékoľvek štrukturálne zmeny.
Sukralóza s ostatnými zložkami Many teda nielen skvelo chutí, ale je aj veľmi praktická s ohľadom na bezpečnosť a stabilitu.
ČO Z TOHO VYPLÝVA
ManaPowder™ | Origin | Mark 6
____________
Zdroje:
[1] Messina MJ, Loprinzi CL. (2001) Soy for Breast Cancer Survivors: A Critical Review of the Literature, J Nutr. Nov;131(11 Suppl):3095S-108S. Review. https://doi.org/10.1093/jn/131.11.3095S
[2] Mitchell JH. et al. (2001). Effect of a phytoestrogen food supplement on reproductive health in normal males. Clin Sci (Lond). Jun;100(6):613-8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11352776
[3] Medeiros, PS. et al. (2016). Raman microspectroscopy for probing the impact of a dietary antioxidant on human breast cancer cells. Food Funct. Jun 15;7(6):2800-10. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27227510
[4] Ahmad S. et al. (2016). Anti-arthritogenic and cardioprotective action of hesperidin and daidzein in collagen-induced rheumatoid arthritis. Mol Cell Biochem. Dec;423(1-2):115-127. Epub 2016 Oct 4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27704466
[5] Zaheer K, Humayoun Akhtar M. (2017) An updated review of dietary isoflavones: Nutrition, processing, bioavailability and impacts on human health, Crit Rev Food Sci Nutr. Apr 13;57(6):1280-1293. doi: 10.1080/10408398.2014.989958. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26565435
[6] Barnes S. et al. (1995). Rationale for the use of genistein-containing soy matrices in chemoprevention trials for breast and prostate cancer. JJ Cell Biochem Suppl. 22:181-7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8538197
[7] Song TT, et al. (1999) Estrogenic Activity of Glycitein, a Soy Isoflavone, J Agric Food Chem. 1999 Apr;47(4):1607-10. Erratum in: J Agric Food Chem Apr 10;50(8):2470.
[8] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9457744 (Accessed 23 April 2020).
[9] Chen Z. et al. (1999) Usual dietary consumption of soy foods and its correlations with the excretion rate of isoflavonoid in overnight urine samples. Nutr Cancer. 33(1):82-7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10227048
[10] Bakker M.I. (2004) Dietary intake of phytoestrogens. RIVM report 320103002/2004. Online: http://rivm.openrepository.com/rivm/bitstream/10029/8888/1/320103002.pdf
[11] Branca F. (2003) Dietary phyto-oestrogens and bone health. Proc Nutr Soc. Nov;62(4):877-87. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15018488
[12] Zamora-Ros R. et al. (2012) Dietary intakes and food sources of phytoestrogens in the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) 24-hour dietary recall cohort. Eur J Clin Nutr. Aug;66(8):932-41. doi: 10.1038/ejcn.2012.36. Epub 2012 Apr 18. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22510793
[13] Hamilton-Reeves JM. et al. (2009)Clinical studies show no effects of soy protein or isoflavones on reproductive hormones in men: results of a meta-analysis. Fertil Steril. Aug;94(3):997-1007. doi: 10.1016/j.fertnstert.2009.04.038. Epub 2009 Jun 12. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19524224
[14] Mitchell JH. et al. (2001) Effect of a phytoestrogen food supplement on reproductive health in normal males. Clin Sci (Lond). Jun;100(6):613-8. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11352776
[15] Abellán Ruiz MS. et al. (2016) Digestion-resistant maltodextrin effects on colonic transit time and stool weight: a randomized controlled clinical study. Eur J Nutr. Dec;55(8):2389-2397. Epub 2015 Oct 6. https://link.springer.com/article/10.1007/s00394-015-1045-4
[16] Ahmad SY. et al. (2019) The effect of the artificial sweeteners on glucose metabolism in healthy adults: a randomized double-blinded crossover clinical trial. Appl Physiol Nutr Metab. Nov 7. doi: 10.1139/apnm-2019-0359. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31697573
[17] Magnuson BA, Roberts A, Nestmann ER. (2017) Critical review of the current literature on the safety of sucralose. Food Chem Toxicol. Aug;106(Pt A):324-355. doi: 10.1016/j.fct.2017.05.047. Epub 2017 May 27. Review. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28558975